Vždy mi na komunálnych politikoch vadilo, že počas kampane nosia obleky. Zrazu. Aj keď sme ich všetci poznali ináč a oblek vytiahli naozaj len na stužkovú svojich detí, alebo na svadbu niekoho z rodiny. Veľa z nich samozrejme neuspelo.
Mňa teší, že môžem zostať sám sebou a neštylizovať sa do polohy, v ktorej ma moji známi, kolegovia a rodina nepoznajú. Nemusím používať frázy o lepšej doprave, kvalitnejšom zdravotníctve, lepšom školstve a neviem, čo ešte počas kampaní letí.
Teší ma, že nemusím začať chodiť na akcie, na ktoré som doteraz nechodil. Že nemusím v kampani „používať" rodinu, lebo je to tak dobré.
Je mi jasné, že každý, kto chce uspieť sa chce v očiach svojich voličov predstaviť v najlepšom svetle. Ale snáď sa mi to s Vladom Vágášim podarí aj bez toho, aby sme v kampani museli klamať. Oblekom či slovami.
